Psohlavci
Autor, nazval svoje rozprávanie o niekdajších šumavských hraničiaroch Psohlavci. Chodovia mali totiž vo svojej zástave hlavu psa, verného pomocníka pri obchôdzkach v lese. No v časoch, keď sa odohráva tento príbeh, Chodovia stratili starobylé výsady a práva a páni im vzali aj ich uctievanú zástavu. V roku 1668 im vrchnosť nariadila „perpetuum silentium“ čiže mlčanie. Nesmeli sa teda ozvať proti nijakému príkoriu a naveky z nich mali byť nevoľnici. Bol to ťažký úder pre hrdý šumavský ľud. Chodovia sa však predsa zdvihli na odpor – a to je jadro románu.