Hrmiace stádo
Hrmiace stádo sa napokon stratilo z dohľadu. Burácanie sa zmenilo v hrmenie, hrmenie v dupot, až i ten konečne utíchol. Pilchuck vstal, vystrel sa v celej svojej výške a pozeral cez rieku do sivej hmly a do purpurovej diaľky, ktorá pohltila bizóny. Vyzeral ako človek, ktorý prežil čosi strašné. — Posledné bizónie stádo! — povedal smutne. — Prekročili Brazos a nikdy sa nevrátia späť... Prenasleduje ich olovený dážď, podobný tomu, čo padal z mračien. Tom vstal a hlava sa mu krútila, keď pozrel na juh. Nevedel vyjadriť pocity, ktoré v ňom vyvolalo posledné stádo bizónov. — Jude... idem... na sever! — zvolal Tom. — Ruku na to! — odvetil starý stopár.
