V znamení hovna
V znamení Hovna nie je román výrazný len názvom. Na slovenskej literárnej scéne spôsobí minimálne rozruch. Román tvoria paralelné príbehy troch protagonistov „z oboch strán smrti“. Jeden príbeh od narodenia rozpráva v prvej osobe samotný rozprávač, druhým „hrdinom“, ktorého osudy sledujeme, dostal od autora meno Nula. Nomen Omen platí doslova. Tretím protagonistom, ktorý sa vlastne nikdy nenarodil, je Hombre. Symbolické meno naznačuje aj jeho funkciu v románe. Hombreho matka išla na potrat, a tak sa jeho život skončil skôr ako sa začal. Svet spočiatku osamelo žijúceho „Človeka“ sa postupne zapĺňa tým, ako zo sveta živých (Nulu a rozprávača) navždy odchádzajú rôzne postavy. Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť v každej situácii života. Nech sa snažíme akokoľvek, efekt je rovnaký a rovná sa nule. V každej situácii sme porazení, pretože na konci je smrť. Prežiť život a premárniť ho, je omnoho tragickejšie ako žiť s pocitom absolútnej márnosti. S takýmto zmyslom pre pocit ničoty je možné sa narodiť alebo ho získať úsilím o niečo sa snažiť. Pustiť sa do diela s pocitom zbytočnosti už vopred veští prehratý výsledok.