Freska v manzarde
Pri oslave príchodu Nového roku 1953 sa v manzarde belehradského domu zíde pestrá spoločnosť, ktorej bakchanálie symbolicky zachytí opitý maliar Jean Bobić. Tento ,,tanec smrti" sa vo Freske v manzarde stáva sarkastickým svedectvom jednej historickej epochy. Dejová niť románu sa chronologicky odvíja od príchodu Červenej armády na územie východného Srbska, prvé povojnové roky, roky šesťdesiate a sedemdesiate a uzatvára sa v roku 1983, keď starý dom ustupuje modernej výstavbe a osudy jeho obyvateľov sa po dlhej ceste spečatia. Sveta Lukić si berie na mušku všetkých nájomníkov domu, od krásavice Zagy, bojujúcej o existenciu bez muža zradcu, cez učiteľku Ljubku a ostatné ženské hrdinky, ktoré sa museli prebíjať životom a niesť tragické následky mužských ,,hier", až po predvojnovú veľkomestskú bohému, symbolizovanú režisérom Mladjom Magaraševićom a jeho roztopašnou ženou, sochárkou Kitty, mecenáškou pochybných umelcov. Vzájomné osudy mužských i ženských hrdinov z ulice Dvadsiateho siedmeho marca sa navzájom prepletajú v ľúbostných i erotických vzťahoch, pričom novú cestu do života nachádzajú iba tí, čo si vedeli zachovať schopnosť nadviazať čistý, nevypočítavý vzťah k inému človeku a láskou prekonať vojnou poznačené časy. Sveta Lukić, výborný rozprávač, schopný čitateľa strhnúť dramatickými príbehmi a zaujať šťavnatým jazykom, zachytiť vo svojej ságe troch generácií nájomníkov bordového domu zanikajúcu epochu, ktorá znamenala historický prelom a v mnohom poznamenala jeho obyvateľov.