Bojové šťastie
Román má formu denníkových zápiskov hlavného hrdinu Peja Grujoviča, jedného zo zakladateľov hnutia čiernohorskej mládeže študujúcej v Belehrade v rokoch 1905-1910, organizovanej v Klube, ktorého úlohou bolo bojovať proti tyranii čiernohorského kráľa Nikolu. Grujovič sa emigráciou zachránil pred popravou alebo úkladnou vraždou, ktorými si kráľ Nikola vybojovať účty s politickými odporcami. Dlhé roky žil vo vyhnanstve, stratil veľkú životnú lásku, a keď sa napokon vrátil do vlasti, stal sa očitým svedkom porážky juhoslovanskej armády na albánskych hraniciach a zrodu ľudového oslobodzovacieho boja.